Zažiť jeden deň v Tatrách je odvahou a výzvou zároveň. Skúsili sme otestovať ako si pozrieť Štrbu, Štrbské Pleso a jeho okolie v krátkom čase. Nádherné ráno v Tatranskej Štrbe, kde sa nad vodou miestneho rybníka zdvihol opar a zrazu akoby ste sa ocitli v tajomnom svete so svedkom nedotknutej prírody. Miestny rybár tam už zrána posedával a my sme sa rozhodli závidieť mu jeho pohodu. Vypytovali sme sa na jeho zvyky a chceli sme prežívať jeho príbeh. Čakal nás však výstup do hôr. Po odbočení z exitu Štrba sme narazili na nápis nemeckého vojenského cintorína. Je to fakt ohromujúca kulisa štítov Tatier a kameňov pripomínajúcich druhú svetovú. Citlivých to určite dojme, tak ako niektorých z nás.
V dedine Štrba, ktorú sme míňali na tabuliach sme zamierili priamo na stanicu, ktorá je tak ako jej ozubnicová železnica raritná. Okrem socialistických zvyškov miestnych zariadení vás tu zaujme aj množstvo zberateľských predmetov, štítov, tabuliek odkazujúcich na históriu vlakov. Pre zberateľov a vintage - retro maniakov krásna galéria. Cesta na Štrbské Pleso raritnou dopravou nám otvorila oči na prírodu krajiny, v ktorej žijeme, a na ktorú zabúdame.
Na stanici na Štrbskom Plese sme sa infiltrovali s cudzincami, aby sme mohli nerušene blbnúť s foťákmi. Ak sa chcete zasmiať, alebo zažiť pohľady okoloidúcich určite si najmite koč, ktorý vás zavezie pod mostíky s celou parádou cinkajúcich tatranských zvončekov a arabského tepichu vo vnútri koča. Časť cesty lemovali obchodíky, doslova obchodná alej, miestnych špecialít, ovčích koží, valašiek a ďalších skvelých tradičných vecí. Zdokumentovali sme aj miestny módny doplnok čierny klobúčik s perom doplnený červenou bordúrou.
Na jednodňovom výlete stihnete lanovku na Solisko alebo si spravte túru k vodopádu Skok.
Okolo Štrbského plesa sa to hemží ľuďmi, ktorí sa dychtivo túžili odfotiť v pozadí s jazerom a Patriou, kopírujucou tatranské štíty. Štrbské Pleso je povinnou jazdou Tatier, možno trochu ošúchané klišé , ale stále čarovné. Klasické člnky tejto teórii len nahrávajú, ale pre romantikov sa vraj doporučujú.
Unavení a vyšťavení sa na jednej nohe tlačíme v zubačke, ale šťastní, že smerujeme do Štrby. Čaká nás ešte niekoľkohodinová cesta domov do mestskej džungle.