Národná diaľničná spoločnosť má v správe viacero diaľničných tunelov jedno a dvojrúrových, ktoré sa nachádzajú v intraviláne a aj extraviláne obce. Dostávame od vás časté otázky, prečo nedokážeme riešiť odstávky tunelov postupne, čiže najprv uzavrieť jednu rúru, kde sa vykoná údržba a v druhej pôjde premávka a po dokončení údržby sa jednoducho tento postup vymení. Znie to veľmi logicky a jednoducho, ale vysvetlíme vám, prečo sa údržba u nás z viacerých pragmatických dôvodov v jednosmerných dvojrúrových tuneloch vykonáva uzatvorením celého tunela:
1. Technologické celky ako vetranie tunela, napájanie vysokého napätia, dopravné značenie, osvetlenie sú projektované na jednosmernú premávku. V prípade vybavenia každého tunela pre občasné zavedenie obojsmernej dopravy v jednej z tunelových rúr by sa vytvárali zvýšené náklady už pri výstavbe tunela ako aj pri doživotnej údržbe a následnej výmene technologických celkov s ohľadom na životnosť technológie.
2. Počas jarnej/jesennej údržby tunela sa vykonávajú aj zásahy do technológie, ktoré ovplyvňujú aj premávku v dočasne obojsmernej tunelovej rúre, napr. výmena technologických celkov po životnosti.
3. V prípade mimoriadnej udalosti v tunelovej rúre by verejnosť unikala cez tunelovú rúru, ktorá by bola v údržbe. Počas údržby sa okrem umývania stavebných častí tunela servisujú aj nestavebné technológie, ktoré sa nachádzajú v šachtách pod chodníkmi, tzn. že hrozí pád unikajúcich osôb do šácht.
4. Zabezpečenie dopravného značenia pri presmerovaní dopravy do jednej tunelovej rúry vyžaduje uzatvorenie predmetnej tunelovej rúry, do ktorej sa má presmerovať doprava a následne opätovné uzatvorenie pri odstraňovaní dopravného značenia, čo by vyvolalo neprimerané časové zdržanie a aj náklady.
5. V súčte všetkých faktov je veľmi podstatné, že všetky plánované uzávery tunelov vykonávame v čase najnižšej intenzity, tj. v noci alebo počas víkendov a sviatkov.
Ale prečo to ide v západnej Európe a u nás nie?
Pretože záleží od rozhodnutia krajiny, či bude financovať údržbu tunela so zvýšenými nákladmi na technologické vybavenie tunela. To znamená, že niektoré technológie v našom jednosmernom dvojrúrovom tuneli by sme museli inštalovať dvakrát. Platí to nielen pri vybavení tunela v etape výstavby, ale aj pri pravidelnej kompletnej obnove technológii s ohľadom na životnosť jednotlivých technologických celkov. Taktiež je to podmienené aj dĺžkou obchádzkových trás pri uzatvorenom tuneli. V prípade Slovenska sú obchádzkové trasy len zopár kilometrov, preto je z ekonomického hľadiska nerentabilné, riešiť to spôsobom obojsmernej premávky v tuneloch. A to z dôvodu nielen vstupných nákladov, ale aj omnoho vyšších mesačných nákladov na prevádzku tunela. 