Na mostoch dochádza pri prevádzke a pri zmenách teploty a konštrukcie k posunom. Samozrejme, s týmito faktormi počítame, avšak je mimoriadne dôležité meraním a diagnostikou včas zachytiť odchýlky a zabrániť tak nežiaducim komplikáciám. Monitorovaním overíme skutočné správanie jednotlivých prvkov spodnej stavby, nosnej konštrukcie a súčastí mostného zvršku.
Na určenie vodorovných, zvislých prípadne priestorových posunov sa využívajú najmodernejšie a z hľadiska presnosti najpresnejšie univerzálne meracie stanice alebo digitálne nivelačné prístroje. Geodetické prístroje umožňujú dosiahnuť presnosť určenia posunu v rozsahu 0,2 až 0,5 mm, v závislosti od polohy pozorovaného bodu.
Vyspovedali sme za Vás našich kolegov z odboru mostov, aby sme sa o geodetickom meraní na moste Lanfranconi dozvedeli viac. Čo je najdôležitejšie, počas merania nemôžu byť zaznamenané žiadne dynamické účinky vyvolané premávkou, preto počas diagnostiky most uzavrieme. O dopravnom obmedzení na moste Lanfranconi v tejto súvislosti informujeme tu.
Ako meriame zvislé a vodorovné posuny
Na určovanie zvislých posunov sa používa metóda geometrickej nivelácie zo stredu. Metóda je založená na určení prevýšenia medzi dvoma bodmi pomocou nivelačnej súpravy, ktorú tvorí digitálny nivelačný prístroj a dvojica nivelačných lát s kódovou stupnicou. Nivelačný prístroj pomocou urovnávacieho zariadenia (kompenzátora) automatizovane vytvára vodorovnú zámernú os, resp. vodorovnú rovinu. Prevýšenie medzi dvoma bodmi je určené na základe rozdielu dvoch latových úsekov, ktoré sú merané na nivelačných latách.
Prevýšenia medzi bodmi sú merané dvakrát (v smere tam a späť), resp. v uzatvorených okruhoch, aby bola možná ich kontrola. Počet meraných prevýšení je volený tak, aby sme získali väčší počet meraných parametrov ako je počet pozorovaných bodov. Z meraných prevýšení vypočítame nadmorské výšky bodov a z rozdielu výšky bodu v základnom a kontrolnom meraní vieme určiť hodnotu zvislého posunu.
Na určenie vodorovných alebo priestorových posunov bodov sa používa niekoľko metód. Medzi najčastejšie používané patrí polárna metóda alebo trigonometrická metóda. Pri oboch uvedených metódach sa používajú univerzálne meracie stanice (zvyknú sa označovať aj ako totálne stanice). Sú to prístroje, ktoré pozostávajú z uhlomerného a dĺžkomerného zariadenia. Stanice merajú vodorovné a zvislé uhly a súčasne šikmé dĺžky. Na základe meraných uhlov a dĺžok môžeme vypočítať polohu určovaného bodu. V prípade polárnej metódy určujeme polohu bodu z jedného stanoviska prístroja. Pri trigonometrickej metóde vykonávame merania z dvoch, resp. viacerých stanovísk.
