Práve preto sme odbočili do srdca povstaleckej histórie. Príjemnou premenou od rušnej okrajovej časti sa nám stalo historické centrum s jeho starobylými mestskými palácmi a domami. Letná nálada prebudila Bystričanov a v meste nastal ruch ako v talianskom turisticky nabitom mestečku.
Cesta centrom mesta nám trvala veľmi dlho, pretože vnútorné dvory sa nám otvárali so svojimi nádhernými pavlačami, obrastenými zelenými plotmi, nenápadnými antikvariátmi a starožitníctvami. Každá budova nesie kus histórie a svojich obyvateľov na štítoch, ktorými sú pokryté fasády. Medzi postavami slovenských dejín sa na uliciach mihol osvietenec Matej Bel, autor slovenskej opery Detvan Viliam Bystrický, priekopník obnovy lesov Jozef Dekret Matejovie, spisovateľ Laskomerský a mnohí ďalší. Ústredným bodom námestia je fontána lemovaná renesančnou fasádou Thurzovho domu, súčasného bystrického múzea. Stála expozícia o histórii stredného Slovenska je síce v rekonštrukcii, ale nenechajte si vziať chuť na architektonický skvost, v ktorom v minulosti sídlila Thurzovsko-fuggerovská obchodná spoločnosť. Je to ďalšia bystrická čiastka minulosti, jej slávne medené obdobie, ktoré dnes len chabo dýcha duchom mesta.
Pre veľkolepý rozhľad nad Bystricou sme vykročili na hodinovú vežu, ktorú miestni nazývajú aj šikmou vežou. Všetky pohľady sú na fotku ako stvorené, nebudete sa vedieť rozhodnúť. Na ceste za povstaním sa nám naskytlo ešte múzeum v Matejovom dome, ktoré ponúka históriu Banskej Bystrice. Príjemným miestom na rozjímanie je len o krok ďalej svahovitý a členitý cintorín s večným miestom pre cirkevné celebrity Bystrice.
Len zopár uličkami, s prekvapujúco veľkometskými konceptmi historizujúcich domov, sme sa dostali až k jadru veci. Pred múzeom SNP od architekta Štefana Kuzmu sme sa pristavili pri sovietskom lietadle, ktoré zásobovalo partizánov na našom povstaleckom území. Za malé drobné sa dostanete aj do jeho útrob, kde v príšernom teple, pocítite stiesnenosť núdzových priestorov tohto letúna.
Na prehliadku múzea SNP si nechajte aj dve hodiny, ak máte chuť ponoriť sa do histórie povstania a jeho súvislostí. Vnútorný priestor skulpturálneho átria vypĺňa Jankovičove súšošie „Obete varujú“, ktoré je nielen pomníkom, ale aj emóciou, ktorá ho presahuje. V priľahlom parku sme prešli zastaveniami s historickými popiskami doby, do ktorej sú vsadené povstalecké boje a k tomu stojace tanky a delá. Nedalo nám samozrejme obkuknúť aj vagóny, ktoré slúžili nielen na povstanie, ale navždy zostali mementom tejto doby.
V okolí sme už nestihli dedinku Kalište, ktorá sa zachovala už len ako múzeum v prírode, pretože bola vypálená. Každopádne je príkladom miesta, do ktorého sa život už nevrátil.