Archeológovia predbežne datujú hroby do doby bronzovej, konkrétne do obdobia otomanskej kultúry. Našla sa však keramika aj z iných období, obdobie ešte archeológovia určujú. Je dôležité podotknúť, že archeologické práce nebrzdia výstavbu celého úseku. Práce sa vykonávajú vždy len na tej časti úseku, kde sa daná archeologická lokalita nachádza a nedochádza k narušeniu prác ostatných objektov. Celkovo našli odborníci tri archeologické lokality, ktoré potvrdili sondážnym výskumom. Archeológovia ešte nekončia, prieskum pokračuje naďalej. S ukončením archeologického prieskumu sa predbežne ráta na jeseň.
Čo sme už našli?
Záchranný archeologický výskum na trase sa robí práve z toho dôvodu, aby boli zachránené všetky archeologické nálezy, ktoré by mohli byť stavbou diaľnice narušené. Po ich preskúmaní, vybratí a odbornom zdokumentovaní je po dohode s krajským pamiatkovým úradom samotná lokalita daná k dispozícii k stavebným prácam a nijakým spôsobom ich neobmedzuje. Košická pôda pod R2 nám okrem najaktuálnejších nálezov odokryla aj črepové nálezy. Keramický materiál, ktorý sme našli v km 17,0 – 17,3 bol hlavne z praveku a staršej doby bronzovej, ale aj z doby laténskej či zo stredoveku a novoveku.
Územie bolo v histórii pomerne husto osídlené. V minulosti sa tu obyvateľstvo sústreďovalo najmä na riečnych terasách Hornádu a jeho prítokov. Rieka Hornád nebola len výdatným vodným zdrojom, ale pozdĺž jej toku viedla aj dôležitá komunikácia spájajúca južnú a východnú časť Karpatskej kotliny s oblasťami nad severným karpatským oblúkom, kde sa pripájala na trasy vedúce až k Baltskému moru. Už archeologické prieskumy vykonávané v minulosti v Košiciach a okolí ukázali, že táto oblasť bola intenzívne osídľovaná od najstarších časových úsekov praveku.
