
Tunel Okruhliak, ktorý bude merať 1,8 kilometra, je razený cyklickým spôsobom razenia v nepretržitej prevádzke 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Celkovo je zapojených do procesu razenia približne 180 technických pracovníkov a tunelárov. Tunel je súčasťou stavby R4 Prešov – severný obchvat, II. etapa.
Stavebné práce postupujú aj na ďalších objektoch. Prístupové cesty k portálom tunela sú vybudované, na trase R4 prebiehajú zemné práce, to znamená výkopy v zárezoch a premiestňovanie zeminy do násypov. Zrealizovali sa aj dve obchádzky na ceste I/18 pred a za Kapušanmi. Do konca leta je v pláne ukončenie stavebných prác na moste na ceste I/18 a jeho sprístupnenie pre motoristom.
„V priebehu tohto roka sa bude priebežne pokračovať v zemných prácach na trase a na dvoch úsekoch zahájime práce na cestnej kanalizácií. Tam, kde to už stavebne bude možné, je ambícia začať aj práce na zakladaní protihlukových stien na pilótach,“ menuje Filip Macháček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti.
Viac o stavbe R4 Prešov – severný obchvat, II. etapa
Táto časť rýchlostného ťahu R4 bude dlhá 10,2 km. Pozostáva zo 157 stavebných objektov, 12 mostov, 6 protihlukových stien s celkovou dĺžkou 3 683 m. Súčasťou budovaného úseku je tunel Okruhliak s dĺžkou 1 800 m a jedna mimoúrovňová križovatka Kapušany. V celom koridore tunela Okruhliak je horninový masív s výskytom ílu, ílovcov, siltovcov a pieskovcov.
Úsek rýchlostnej cesty R4 ušetrí motoristom v budúcnosti v priemere 7 minút, predpokladaná intenzita dopravy by mala byť na úrovni takmer 13-tisíc vozidiel za 24 hodín.
Stavba financovaná aj z Európskych zdrojov
Národná diaľničná spoločnosť predložila Európskej komisii žiadosť o nenávratný finančný príspevok, táto žiadosť bola schválená a Slovensko získalo viac ako 69 miliónov eur z európskych zdrojov na výstavbu R4 Prešov, severný obchvat II. etapa a projektovú dokumentáciu pre úseky R4 medzi Kapušanmi a štátnou hranicou SK/PL. V silnej konkurencii viac ako stovky európskych projektov bola pre stavbu prešovskej R4 schválená druhá najvyššia suma, hneď po nemeckom železničnom projekte. Ide o zdroje v rámci nástroja na prepájanie Európy (CEF), výzva na projekty s vojensko-civilným využitím.